Tentoraz očami našej kolegyne, ktorá sa splavu zúčastnila po prvý raz:

Moje prvé dojmy zo splavu boli pochybnosti a obavy. Pochybnosti ako to celé  zvládnem. Prevalcovala ma ale zvedavosť aké to bude, čo sa naučím, čo budem vidieť.

A realita? Jasné, že to bolo miestami aj o prekonávaní vlastných hraníc. Celkovo však zvíťazil skvelý pocit z toho, že som to zvládla a prežila so všetkým, čo to prinieslo. Naučila som sa udržať sa nad vodou, neprevrhnúť náklad, ani seba, “spolujazdca“, či okolo splavujúcich vodákov. Veľmi mi pomohlo, keď v ťažších situáciách prevzali iniciatívu naši chlapi. Či už išlo o pomoc vo vode, alebo na brehu. Chlapi, vďaka!

Príroda v okolí Malého Dunaja je krásna. Je to nádherné prostredie, ktoré pôsobilo očarujúco. Aj keď ma zamrzeli odpadky, ktoré sa kde tu objavovali, prevládla pozitívna časť a pocit  jednoty s prírodou a celou skupinou.

Počas pokojných chvíľok pádlovania mi myseľ blúdila k obrazom, ako prúdia naše životy podobne ako rieka. Ako sa nechávame unášať tokom života, či pádlujeme proti prúdu alebo s ním, či je v určitých častiach prúd silnejší, inde pokojnejší, niekde treba byť viac v strehu, niekde pokojne meditovať, občas do niekoho naraziť, alebo sa len tak pripojiť na kus reči, či ochutnávku keksíkov…

Počasie nám prialo viac než sme čakali. Dokonca aj noc bola taká príjemná, že sa dalo spať vonku, bez stanu a užiť si hviezdnu oblohu a sem tam nejakého komára.

Príjemné boli aj oddychové obedné prestávky pri brehu. Po niekoľkých hodinách pádlovania, bol celkom zážitok, cítiť znovu zem pod nohami.  Ale aj to, že sa nám ukázali  niektorí „domáci“ obyvatelia ako labute, vydry, rôzne druhý kačiek, husí aj hmyzu a iní zostávali v tichu, nepozorovaní.

Príchod do cieľa, bola vskutku rýchla záležitosť. Všetko bolo tak dobre zorganizované, že som sa ani nenazdala a sedela som v aute smerom do Retestu, kde postupne doznievali pocity z celého splavu, prebúdzala sa únava, vyprchali obavy a zostával už len príjemný pocit zadosťučinenia.

zs